Všimli ste si niekedy tú
pomalú, plíživú zmenu v sebe samom? To, ako sa postupom času
a pomaly, veľmi pomaličky stávate verziou samých seba, o ktorej ste
boli presvedčení, že ňou nikdy nebudete?
Príklad. Zrazu vás pohoršujú úplne iné veci z úplne iných dôvodov.
/Cestou
do školy chodím pravidelne okolo lahôdok. Rožok, šunka/treska, zjedené na
stojáka vo výklade. Obyčajné. Sledujem tých ľudí z vonkajšej strany
výkladu a hovorím si, že aj ja raz zjem tú tresku na stojáka vo výklade
týchto lahôdok. Nemám záľubu v treske v majonéze. Ale chcem si
dokázať, že som toho schopná. Spať k sledovaniu. Ráno o pol ôsmej,
pán si číta noviny a popíja svoje ranné pivo. Pivo? Neobyčajné. Pohoršilo
ma to. Veď ja som mala len úplne obyčajnú rannú kávu. Zakývam morálke na rozlúčku
a pokračujem v systematickom kladení jednej nohy pred druhú./
Príklad. Zrazu uvažujete
o kúpe dáždnika, aj keď ste sa pred tromi rokmi zaprisahali, že dáždnik
vlastniť nebudete. Že sa nestanete jednou z tvárí zúfalo držiacich svoj
dáždniko-satelit nad hlavou ako signalizáciu pre vesmírne lode. Alebo ako štít
proti vetru. Fantázii sa medze nekladú.
Mám 18 rokov a nie som
dospelá. Už nenosím ofinu, bez ktorej som sa kedysi necítila sama sebou. Už si
nekreslím po nohách (často). Na ruke nosím hodinky, ktoré mi niekedy prišli
zbytočné. Píšem si zoznamy (a strácam zoznamy.) Vstávam skoro, raňajkujem,
pijem veľa kávy, chodím behať a v zásade nenosím dlhé nohavice.
A som úplne iná ako minulý rok a predvčerom a včera a pred
minútou a sekundou. Stále som to ja. A nikdy nebudem nikým iným ako kedysi
neočakávanou verziou samej seba. Narozdiel od sušeného sójového mlieka s obsahom
kazeínu totiž nie som pokrytec.
Lebo: Když nevíš co s tím, dej na to sejra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára